https://najmama.aktuality.sk/clanok/291203/

Ak sa vám zdá, že vaše dieťa nehovorí správne. Bude potrebné mu trošku pomôcť
a zamerať sa na rôzne cvičenia, ktoré ho v rozvoji reči podporia vďaka odborníkom -logopedikom.

Výslovnosť
Dyslália je porucha výslovnosti jednej alebo viacerých hlások materinského jazyka. S touto poruchou reči sa
stretávame najčastejšie v predškolskom veku. Je veľa detí, ktoré sa naučia správne tvoriť všetky hlásky až na
začiatku školskej dochádzky, a dosť takých, u ktorých poruchy výslovnosti pretrvávajú ešte aj v školskom veku.
Zhruba do 5. roku života však ide i prirodzený, fyziologický jav – tzv. fyziologickú dysláliu. Pri nesprávnej
výslovnosti v období medzi 5.-7. rokom môže (zvyčajne v ľahších prípadoch) ešte dôjsť k autokorekcii –
hovoríme o predĺženej fyziologickej dyslálii. Po tomto veku býva odchýlka vo výslovnosti už taká zafixovaná,
že nemôžeme očakávať spontánne zlepšenie. Vtedy hovoríme o (pravej) dyslálii.

Kedy vyhľadať odborníka?
Obdobie, v ktorom deti majú ovládať správnu výslovnosť hlások je len orientačné. Vo všeobecnosti sa môžeme
riadiť týmito kritériami:
 dieťa do 3 rokov by malo vedieť správne vyslovovať hlásky M, N, P,H,T,K
  do 4 rokov hlásky F, V, G, B, J, D
  do 5. roku najneskôr do nástupu do školy (6-7 r.) by malo vedieť vyslovovať všetky ostatné hlásky, vo všetkých pozíciách v slove.
Medzi najťažšie hlásky slovenského jazyka patria R,L, a sykavky C,S,Z,DZ, Č,Š,Ž,DŽ.

Do 3. rokov sa logopédi náprave artikulácie obvykle priamo nevenujú, ale vyšetrením reči dieťaťa sa dá zistiť, či
sa jedná o chybnú výslovnosť alebo nie a poradiť ako treba správne stimulovať výslovnosť v domácom
prostredí.
U týchto detí sa používajú tzv. nepriame metódy nácviku výslovnosti. To znamená, že okolie dieťaťa poskytuje
správny rečový vzor, nevyžadujeme opakovanie a priamy nácvik výslovnosti. Hravou formou, v domácom
prostredí môžete robiť „cviky“ artikulačných orgánov. Ich cieľom je, aby si dieťa začalo uvedomovať postavenie
rečových orgánov pri pohyboch a tvorení jednotlivých zvukov (napr. vyplazíme jazyk ako kravička, pri volaní na
mačičku „c-c-c“ schováme jazýček do domčeka za zúbky a pod.).
Priame prístupy, keď sa od dieťaťa vyžaduje správna výslovnosť, sú všeobecne vhodné po štvrtom roku
dieťaťa. Terapeut alebo rodič (pod vedením logopéda) pracujú s dieťaťom počas štruktúrovaných cvičení,
ktorých program a postupnosť (hierarchia) je vopred naplánovaná a odôvodnená. Vo všeobecnosti platí, že čím
skôr (po štvrtom roku) sa začne, tým ľahšie sa nesprávna výslovnosť odstráni.

Odporúčame, aby sa odstraňovanie nesprávnej výslovnosti začalo aspoň rok pred nástupom do školy, pretože nesprávna výslovnosť môže ovplyvniť školskú úspešnosť v predmetoch, ako sú čítanie a písanie. To však neznamená, že aj dieťa v staršom školskom veku nie je schopné naučiť sa správnu výslovnosť, ak je dobre motivované a vedené. V každom prípade si nácvik vyžaduje trochu trpezlivosti zo strany rodičov a motivácie zo strany dieťaťa.

Rady pre rodičov
Dieťa by malo  s rodičmi precvičovať logopedické úlohy každý deň chvíľu (niekedy stačí 3krát, 4krát po pár
minút denne).
Čo sa týka časovej prognózy, teda aký dlhý čas bude samotný nácvik a návštevy u logopéda trvať, neexistuje
jednoznačná odpoveď. Takáto prognóza totiž závisí od viacerých faktorov. Snáď najdôležitejším je samotná
motivácia rodičov, ale aj dieťaťa. To znamená, že ak rodičia nespolupracujú s logopédom, ale len privedú dieťa
do čakárne a potom si odsedia pasívne terapiu, tá bude trvať relatívne dlhší čas. Podobne ak aj sedia vo vnútri,
ale vnímajú logopéda ako toho, kto naučí dieťa rozprávať, a nechápu, že on im len ukazuje cestu a hlavné
precvičovanie je na nich, terapia bude pravdepodobne trvať tiež dlhšie. Na druhej strane ak sú rodičia vnímaví a
snažia sa byť dieťaťu i logopédovi dobrým komunikačným partnerom,  pracujú pod tzv. supervíziou, terapia bude
trvať kratšie.
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvní proces terapie je samotná biologická výbava dieťaťa. Úroveň jeho motoriky,
inteligencie, vnímania, ale aj povahových čŕt môže výrazne ovplyvniť napredovanie alebo stagnáciu.

VŠETCI nemôžu byť JEDNOTKÁRI https://najmama.aktuality.sk/clanok/273988/psychologicka-rodicia-by-mali-prijat-fakt-ze-vsetci-ziaci-nemozu-byt-jednotkari/

"Pohyb je radosť" bolo veselé podujatie v materskej škole, ktoré zažili aj naši žiaci pod vedením hosťa žongléra. Deti sa zabavili, ale i presvedčili, že nie je hra ako hra. Pri žonglovaní sa musí každý sústrediť a pravidelne cvičiť svoju zručnosť, obratnosť i trpezlivosť. A po ťažkých skúškach nasleduje radosť nad zdolaním prekážok. Aj to je učenie hrou.

TROJKÁR sa uplatní lepšie ako vystresovaný jednotkár ---- https://najmama.aktuality.sk/clanok/249730/netlacte-pre-znamky-na-svoje-deti-radi-psychologicka-zdravy-trojkar-sa-uplatni-lepsie-ako-vystresovany-jednotkar/

Tichá tragédia. Deťom chýba normálne detstvo

 Anna Veselá    24.04.2018   16

Podľa kanadskej terapeutky Victorie Prooday sú naše deti v úbohom emocionálnom stave. Posledných 15 rokov je svedkom tragédie, ktorá jej v tichosti prebieha pred očami. Môžu jej to dosvedčiť učitelia aj profesionáli pracujúci s deťmi.

Upozorňuje na alarmujúce štatistiky, podľa ktorých má 1 z 5 detí duševné problémy, hovorí o 43 % zvýšení ADHD, 37 % náraste depresie u dospievajúcich a 100 % náraste samovrážd medzi deťmi vo veku 10 – 14 rokov.

Minihádzanou k radosti - projekt s finančnou podporou VÚC Nitra. Spoločné športové hry so ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským.

18:septembra sme navštívili deti v materskej škole, aby sme spoločne vytvorili srdiečka zdobené kukuricou a inými zrniečkami z prírody. Pani učiteľky pripravili deťom kartónové srrdcia a malí umelci vysýpali zrniečka do rôznych obrazcov. Ich šikovnosť udivila aj účastníkov jesenných slávností v Podhájskej s názbvom KUKURIČŇÁK. Hotové srdiečka putovali do spomínaného kúpeľného cestra, aby svojou krásou a  originalitou prispeli k novodobým dožinkom spiojených s vďačnosťoui za dary zeme.

SVETLONOS A TEKVIČKY

23.októbra sme sa spoločne s rodičmi a deťmi materskej školy zišli v priestoroch škôlky, aby sme sa pokúsili vyčariť jesennú atmosféru z tekvičiek. Podľa vzoru našich babičiek a deduškov sme vyrezávali z tekvíc, ktoré si priniesli deti z domu, rôzne druhy svetlonosov. Kedysi dávno svietili nosy týmto tajuplným bytostiam takmer pred každým domom a v tento deň sa svetlonosy rozsietili aj pred vchodom do materskej školy. Akcia to bola srdečná a radosť detí zo spoločnej práce s rodičmi bola neopakovateľná. Všetci spoločne prežili krásne popoludnie a sľúbili si, že podobné podujatie zorganizujú aj nabudúce. Ďakujeme rodičom za ich záujem o spoluprácu, pani učiteľkám za pozvanie do materskej školy a deťom ďakujeme za ich krásne výtvory.